Zošity z roku 1943

Tri diely Zošitov

Začiatkom roku 1943, keď bola Mária Valtorta už deväť rokov chorá,
ju otec Migliorini (jej duchovný vodca) vyzval, aby napísala svoje život-
né pamäti. Po istom váhaní súhlasila. Sediac na posteli so zošitom
na kolenách (bola ochrnutá od pásu nadol), za necelé dva mesiace napí-
sala jedným dychom 761 strán, čím dokázala svoj znamenitý literárny
talent a s neskrývanou dôverou otvorila svoju dušu.
Akoby sa oslobodila od minulosti (zveriac ju do siedmich rukopisných
zošitov určených spovedníkovi), keď jej hlas (ktorý jej duch už poznal)
nadiktoval jednu stranu Božej múdrosti, čo znamenalo nepredvídaný
obrat. Bolo to na Veľký piatok, 23. apríla 1943.
Mária sa s tým zdôverila vernej Marte a poslala ju po otca Migliorini-
ho, ktorý ihneď prišiel a ubezpečil ju o nadprirodzenom pôvode diktátu.
Týmto odobrením podnietil prekvapivú aktivitu mystickej spisovateľky.
Každodenne písala celé roky, až zaplnila 122 zošitov, ktoré sa prira-
dili k siedmim zošitom Autobiografie.

Okrem Autobiografie (vydanej v samostatnej knihe) sú spisy prvého
roku vo zväzku, ktorý sme nazvali Zošity z roku 1943. Sú to predovšet-
kým inštrukcie i poučenia pre dobu, ktorú prežívame, a pre posledné
časy, so silným apelom na návrat k Božiemu zákonu, ktorý je osvetle-
ný ako prejav Lásky a Spravodlivosti. Čerpajúc hojne zo Svätého písma
(najmä z prorockých a múdroslovných kníh Starého zákona a zo Zjave-
nia apoštola Jána), rozvíjajú doktrinálne témy, vyzdvihujú osobnosť
Panny Márie, potvrdzujú poslanie „duší-obetí“ a odhaľujú každodenné
asketické zážitky spisovateľky, obdarenej aj nebeskými zjaveniami.
V nasledujúcom roku 1944 začala Mária Valtorta písať veľdielo
o evanjeliu a prežila dve veľmi bolestné skúsenosti: štyridsať dní odlú-
čenia od Boha a osem mesiacov evakuácie z domu pre vojnu. Spisy toho
roku, s vyňatím kapitol veľdiela, tvoria druhý zväzok s názvom Zošity
z roku 1944. Okrem náukových a duchovných tém obsahujú evanje-
liové príbehy, výjavy mučeníctva prvých kresťanov, udalosti zo živo-
ta svätých mystikov, stránky duchovného denníka a autobiografickej
kroniky, osobné pokyny a usmernenia.
V roku 1945 (a neskôr) Mária Valtorta nielen pokračovala a zavŕši-
la písanie veľdiela (je vydané v desiatich dieloch s názvom Evanje-
lium, ako mi bolo odhalené), ale napísala aj ďalšie dve diela, uverej-
nené ako Kniha Azariáša a Lekcie k Listu Pavla Rimanom. Pritom
však neprerušila ostatné spisy nečlenené podľa tém, avšak s rovnakým
duchovným či biblickým základom. Sú to ďalšie doktrinálne pouče-
nia, poskytnuté na vedenie či na útechu, a osobné poznámky, vzťa-
hujúce sa k občasným denným udalostiam (ako zjavenie sa Panny
Márie v Ríme na mieste Troch fontán). S asketickými skúsenosťa-
mi sa prelínajú zážitky z prvého rozšírenia veľkého diela o evanjeliu
na strojopisných kópiách, pre ktoré sú pripravené rozsiahle a hlboké
vysvetlivky (ako „poznámky na margo“) ako odpoveď na niektoré kriti-
ky a námietky. V poslednom zošite z roku 1950 je čiastkový komentár
ku Zjaveniu apoštola Jána. Všetky tieto spisy sú zozbierané a usporia-
dané v chronologickom poriadku ich spísania v treťom a poslednom
zväzku s názvom Zošity z rokov 1945 − 1950.

Mária Valtorta sa narodila v Caserte lombardským rodičom
14. marca 1897 a zomrela vo Viareggio 12. októbra 1961, po dvadsia-
tich siedmich a pol roku choroby. Jej diela sú prekladané do mnohých
jazykov a neprestajne sa šíria.
Tri zväzky Zošitov sú zbierkou zápisov s dennými dátumami,
a počnúc rokom 1944 zaznamenávajú súčasné písanie kapitol veľdiela
Evanjelium, ako mi bolo odhalené, Kniha Azariáša a Lekcie k Listu
Pavla Rimanom.1 Teda dokumentujú celú literárnu tvorbu Márie Valtor-
ty, ktorá nasledovala po Autobiografii.

Editor talianskeho vydania

Ukážka z diela:

Pán Ježiš hovorí:
„Nazdávajú sa, že pokánie je čosi zbytočné, preko-
nané, tiché bláznovstvo. Nejestvuje nič iné, čo zaváži
v očiach Boha, aby zastavil a odvrátil udalosti, ako
pokánie a láska. Lásku potrebujete viac než chlieb.
Pre obstaranie chleba sa lopotíte, kradnúc krajec
jeden druhému ako vyhladované psy, a vskutku sa
od nich neveľmi líšite: pripravení roztrhať sa pre
hrsť zeme a pre dym prchavej pýchy. No pre získa-
nie a vlastnenie lásky nerobíte nič. Nestaráte sa o to.
No viete, ó, nešťastníci, čo spôsobujete zanedbáva-
ním lásky? Strácate Boha, jeho pomoc na zemi a jeho
videnie v nebi. Čo mám urobiť, aby ste to pochopi-
li, ak moje biče nestačia a moja dobrotivosť neslúži
na nič? Ako vám mám zoslať Tešiteľa, v akej podobe,
aby na vás zostúpil a zachránil vás? Keby na nové Tu-
ríce na každého z vás zostúpila rýchlym vetrom ne-
sená ohnivá guľa − nedeliaca sa na plamienky, ktoré
vtedy postačovali pre úbohých rybárov, drsných a ne-
vedomých, avšak milujúcich ma − a zostúpila by celá
na každého z vás, ani to by nestačilo, aby vás zapálila
Bohom. Najprv by ste si museli vyprázdniť dušu od
vašich falošných bohov, a to nechcete urobiť, lebo ich
uprednostňujete predo mnou, pravým Bohom.“